Rozhovor s momentálne zraneným Jurajom Petrom: „Detva je moja srdcovka.“

Stále pomerne mladý, 25-ročný center Juraj Petro sa momentálne zotavuje z nepríjemného zranenia zápästia, po ktorom sa nevyhol operácii. V tejto sezóne nastúpil za našu Detvu v dvoch stretnutiach, osudným sa mu stalo stretnutie za prvoligový Prešov, kde nastupuje na striedavé štarty.

Juraj, momentálne si zranený. Mohol by si svoje zranenie špecifikovať?

„V prvom zápase za Prešov som pri jednom zo súbojov utrpel zlomeninu zápästia a keďže to bola komplikovanejšia zlomenina, tak som sa nevyhol operácii.“

Kedy očakávaš svoj návrat na ľad?

„Sám neviem, kedy budem môcť opäť nastúpiť. 10. októbra mám ísť na kontrolu, na ktorej mi dúfam dajú dole sádru a vymenia ju za termoplastovú, aby som mohol aspoň korčuľovať.“

Aké sú tvoje ciele po návrate do súťažného hokeja?

„Ciele? Môj osobný cieľ je hlavne dohrať sezónu bez zranenia a samozrejme byť nápomocný tímu, či už v Detve, alebo v Prešove.“

Do mužstva Detvy pribudlo viacero zahraničných hráčov. Myslíš, že je to dobrá cesta? Nebude na ľade viaznuť komunikácia, keď tréner pomieša hráčov zo zahraničia so Slovákmi?

„Určite nieje zlé, keď do tímu prídu štyria, či piati kvalitní zahraniční hráči, ale ja osobne som za to, aby bol počet cudzincov obmedzený aj v extralige a nie len v prvej lige. V komunikácii veľmi problém nevidím, pretože väčšina hráčov po anglicky vie, a ak aj niektorí chalani nie, tak ostatní im to preložia.“

Keď sa pozrieme na tvoju kariéru, tak na to, že máš 25 rokov si okúsil už aj zopár zahraničných zastávok, na ktorú kariérnu zástavku si spomínaš v najlepšom svetle?

„Mne sa v zahraničí veľmi nepáčilo, či už vo Francúzsku, alebo v Poľsku. A na ktorú si spomínam najradšej? Samozrejme je to obdobie v Detve, keď sme tu získali dva prvoligové tituly. Detva je moja srdcovka.“

Ako by si kvalitatívne porovnal hokej vo Francúzsku, Poľsku a na Slovensku?

„Ťažko sa to porovnáva, vo Francúzsku sa hral rýchly hokej, bez hokejovej myšlienky. Najvyššia liga v Poľsku bola podľa mňa hokejovo na úrovni našej 1.ligy, no pre mňa osobne bolo najťažšie obdobie vo Francúzsku, či už hokejovo, ale aj po životnej stránke. Francúzštinu neovládam a Francúzi nemajú záujem príliš hovoriť po Anglicky, takže dorozumieť sa bolo ťažké.“

V Detve panuje naozaj fantastická atmosféra, zažil si už niekde taký hukot?

„Nie, nikde. Dovolím si tvrdiť, že ľudia v Detve hokej a hráčov Detvy doslova milujú. Sú naozaj fantastickí, pretože fandia aj keď sa chalanom momentálne nedarí. Je to naozaj úžasné.“

Otázka na záver. Kto bol, alebo je tvojím hokejovým vzorom?

„Pred pár rokmi, keď som bol mladší to boli Pálffy a Bondra, no teraz obdivujem Patricka Kanea a Panarina, samozrejme nemôžem zabudnúť na Lukáša Říhu.“

Pridaj komentár